Tento rok nám do rúk prišli skvelé karty – priam dokonalé počasie, ochotní kamaráti z Lesov, NAPANT-u a urbárnikov, ktorí nás vyviezli skoro až na pracovisko, či otvorili rampu, dostatok motorových píl a v neposlednej rade i skvelý guláš na doplnenie energie. Toto všetko by ale nestačilo na víťaznú partičku. Bez našich dobrovoľníckych pomocníkov – priateľov činu by sme toho veľa neuhrali. Ďakujeme, že sme v esencii čírej radosti z práce boli znova spolu.
Podarili sa nám priam excelentné výsledky, spriechodnili sme tieto úseky:
- žltý chodník v pásme kosodreviny pod Skalkou smerom na Žiarske sedlo
- žltý chodník od Bocianskeho sedla po Králičku
- zelený chodník okolo Rovnej hole (tento rok sme ho celý dokončili, stokrát hurá!)
Zaslúžili sa o to viaceré páry šikovných rúk, z ktorých nejedny ešte v piatok tancovali po klávesniciach počítačov alebo krútili volantom autobusu. Ochotné srdcia dobrovoľníkov z najrôznejších kútov Slovenska. Prihlásilo sa ich tentokrát toľko, že naše ubytovacie kapacity nestačili a niektorí si zaistili nocľahy v blízkom okolí. S ich nenahraditeľnou pomocou realizujeme náš spoločný sen o priechodných a bezpečných turistických chodníkoch už deviaty rok.
25.9.
Sobotné slnko od rána rozlieva svoje lúče po lúkach Črmného a my sa už svorne natriasame v terénnych autách priateľov – zručných vodičov z NAPANT-u a Lesov SR. Stláčame bruchá, zapierame zadky, nohy, lapáme rukami, čo môžeme, v snahe udržať sa vo vozidle na jednom mieste. Opäť raz skladáme pomyselný klobúk dolu (pomyselnou voľnou rukou), po akých krkahájoch to ešte ide, miestami až skacká. Takéto priblíženie na pracovisko nám nesmierne uľahčilo i urýchlilo celodennú prácu.
Skupinky s motorovými pílami si vrnkali a kontrovali v ozvenách vytrvalo prehryzkávajúc chodby v kosodrevine. Odpílené konáre lietali preč z chodníka ako kyjaky v Mrázikovi a všetky drobné konáre postrihali nožnice skôr, ako sa stihli spamätať. K utešeným výhľadom sa popri práci podávali čaje s medom, káva s úsmevom i čokoláda s lokálnymi maškrtami. Na čistinke v pásme kosodreviny pri Bosorkách sa na jednu vzácnu minútu hrdo vztýčil majestátny strom. Áno, vo forme jogovej pozície :). Keby strom niekedy na seba vzal ľudskú podobu, vyzerala by určite takto nejako: manifestujúc plnosť sily, pružnosti, ladnosti, opory, vitality, vášne…
26.9.
V nedeľu sme do Bocianskeho sedla vyhupli Starobocianskou dolinou, čo sa práve odievala do pôvabného jesenného šatu v šarlátových odtieňoch. Rozdelených do dvoch skupín nás chodníky častovali božskými výhľadmi na Ďumbier, Ohnište, Roháče či majestátny Kriváň. Číru radosť pracovať v tak dokonalej spoločnosti a podmienkach korunovalo úplné spriechodnenie chodníkov, na ktoré sme dnes zacielili. Až sa nám nechcelo rozlúčiť. Poobedné spoločné slnenie v sedle nás nabíjalo energiou oddychujúcich a žartujúcich vo výbornej nálade.
Opäť raz sú slová prikrátke na vyjadrenie hĺbky vďačnosti, ktorú cítime za tento náš spoločný posledný septembrový víkend. Ďakujeme aj všetkým nižšie menovaným priateľom a nápomocným okolnostiam. Už teraz sa tešíme na budúcoročné pokračovanie, keď nám bude dopriate.
Úsekov, kde by sme sa mohli s pílami zahryznúť nabudúce, je stále v Nízkych Tatrách dosť. Niektoré máme v merku „na čakačke“ a budeme ich zvažovať pri plánovaní budúcoročnej brigády. Ak aj vy o nejakých ťažšie priechodných úsekoch viete, budeme radi, keď nám dáte vedieť na parbat.sportovyklub(zavinac)gmail.com.
Za podporu a spoluprácu ďakujeme aj priateľom a podporovateľom z organizácií:
- Správa Národného parku Nízke Tatry
- Lesy SR, štátny podnik, odštepný závod Slovenská Ľupča
- Komposesorát pozemkového spoločenstva Dolná Lehota,
- Spolok bývalých urbárnikov pozemkové spoločenstvo Vyšná Boca
- Marva – tyčinkáreň
- Klub slovenských turistov
- Hiking.sk – mediálna podpora
Za fotky ďakujeme vám všetkým: Mirka Kalužová, Anna Fedorčáková, Maroš Silný, Ferko Ridzoň, Ľubor Pastierovič, Miro Nepšinský, Ján Hošala, Ján Terifaj, Stanka Vrbická
