Ujsť z mesta von do lesa, to je pre nás noblesa.
Ticho hôr je naša hudba, keď sa slnko s nocou ľúbia.
V Tatrách žulu ochytávať, s počasím si zahrať šach-mat.
Bežať so svitaním o závod, studničku nájsť práve vhod.
Sneh nás láka v zime von, v stehnách cítiť kopca sklon.
Lyže nechať svahom svišťať, nech nám srdcia riadne pištia.
V Paklenici hľadať mini chyty, zachránia nás len husté nity.
Zrazu byť hore, nik nevie ako, preto sa lano matlá tak hladko,
aby sme sa po 4 dĺžkach v úpeku, okúpali bez ostychu v potoku.
Stretávať ľudí plných dobroty, nezľaknúť sa ťažkej roboty.
Aj keď nás odrádzajú iní, nech vravia za nás naše činy.