Nuž, pohodové úseky po hrebeňoch rozľahlých hôľ či v príjemných briežkoch Nízkych Tatier sa nám postupne minuli, na rad prichádzajú poklady zo samého dna turistickej truhlice. Tento rok si našu opateru vyslúžil Salatín. Myslela som si, že sa celkom vyznám v mapách a podľa vrstevníc si dokážem terén celkom dobre predstaviť. Našťastie ma zodpovednosť i zvedavosť nenechali spoľahnúť sa na informácie z rôznych strán, chcela som terén vidieť na vlastné oči. Vybrali sme sa teda s Jaffkou na prieskum, veru veľmi cenný a prínosný. Výsledkom našich potuliek z Liptovskej Lúžnej na Salatín bolo rozhodnutie, že tentokrát deti s nami vypiľovať nepôjdu a uvedomenie, že veru bude celkom makačka vyniesť píly s príslušenstvom hore strmým kopcom a samotná práca nebude vôbec jednoduchá.

Ako sa blížil termín dobrovoľníckej brigády na spriechodňovanie salatínskeho chodníka a spresňovala sa predpoveď počasia, pribúdali otázky typu:  „A brigáda bude, aj keď bude pršať?“

Všeličo vieme a chceme vopred naplánovať, pripraviť a zorganizovať. Počasie je jedným z prvkov, ktorý objednať zatiaľ (našťastie) nevieme. Učí nás rešpektu, flexibilite a vnímavosti voči sebe, ostatným i prírode ako takej. A pripomína vďačnosť za slnečné chvíle, čo niekedy berieme ako samozrejmosť. Pravda je, že termín brigády je známy najneskôr v apríli a ešte ani raz sa nestalo, že by sme sa rozhodli už z akýchkoľvek dôvodov brigádu zrušiť. Nezľakli sme sa veru nemilých prognóz a ani ničoho iného.

Nuž, pršalo každý deň – v piatok trochu, v sobotu viac a v nedeľu v kuse. Neznamená to však, že sme zložili píly a bedákali nad nepriazňou osudu. Vyobliekali sme sa do pestrofarených nepremokavých alebo aj hocakých odevov, ponatierali topánky impregnáciou v nádeji na aspoň psychologický pocit sucha a/alebo tepla, pobalili trojo rukavíc na otestovanie, ktoré najmenej sajú a vybrali sa do terénu. Najlepšie obišli chlapci zo spoločnosti onsemi. Tých v piatok len trošku orosilo. Pri samotnej práci je ale premočená kosodrevina oveľa náročnejšia ako ten dážď samotný. Voda z konárov totiž premočí za pár sekúnd akékoľvek rukavice a voda z rúk steká do rukávov a po chvíli práce je človek ako vykúpaný.

Nevadí, rukavice vyžmýkame, nasúkame späť na ruky a pokračujeme v odhadzovaní kosodreviny, čo je dvojnásobne ťažšia oproti tej v suchom stave. Aspoň sa pri tom trochu viac zohrejeme, všakže. Prvýkrát sme sa odhodlali na firemnú dobrovoľnícku akciu, kde sa používalo ručné náradie a sme veľmi vďačné za rozkvet tejto skvelej spolupráce. Partička nadšených pracantov sprevádzaná pánom Goceliakom z NAPANTu prepílila v piatok celý modrý chodník, čo vedie od Kosodreviny pod Chopkom po Krížske sedlo.

Tento rok to bola skutočne drsná brigáda, ale až tak zle nám nebolo. Mali sme navarené a ustlané v penzióne Salatín, kde robili všetko pre to, aby splnili aj naše čudné priania. Všetci iste ocenili kultúrny program i pečené koleno. Hoci naše spevy za krásne počasie nepriniesli vytúžené slniečko. Pílili sme teda v strmom teréne v daždi. Bežný smrteľník si asi pri troške fantázie dokáže predstaviť, aké je to túlať sa s pílou a bandaskou po horách v daždivom počasí a lopotiť sa s ešte o tú vodu ťažšími haluzami.

Keď sa k tomu ale pripočíta ešte aj ten strmý svah, kde sa ledva pilčík dokáže bezpečne postaviť a kde sa pred odpílenými šmýkajúcimi a kotúľajúcimi sa konármi, treba skôr uhýbať ako si s nimi pomáhať, výsledkom bola ozaj náročná brigáda s fantastickými výsledkami. Počasie totiž vôbec nelákalo na vysedávanie pri svačine. A vlastne si ani nebolo veľmi kde sadnúť. Navyše si každý dobre premyslel, či zostane stáť a zachladne alebo bude dalej pokračovať v činnosti, pri ktorej sa zahrial. Urobili sme kusisko práce. Červenou značený chodník je krásne priechodný od odbočky na novo-vyznačený žltý chodník na Salatín až dole k Ráztockému sedlu. Aj suché padnuté kmene v pásme lesa, čo sa ťažko preliezali/podliezali sú prepílené. Časť zo zelenej značky sa Brezniancom, Bežkárom a Hošalovcom podarila vyčistiť od rozdvojky pod Salatínom až po kótu Salatín a ďalej cca 100 m smerom na Malý Salatín.

Ďakujeme za opäť raz najlepší – už 11. ročník týchto dobrovoľníckych brigád na spriechodňovanie turistických chodníkov v Nízkych Tatrách!

Menovitý zoznam pomocníkov s ich láskavým dovolením z dôvodu jeho obšírnosti neprikladáme. Aby 33 nadšencov mohlo pracovať v teréne, množstvo ďalších prispelo k organizácii, technickému, materiálnemu a finančnému zabezpečeniu.  Mozaika našich brigád je tvorená nespočetným množstvom dielikov najrôznejšej veľkosti, ktoré spolu hrajú a tvoria nádherný obraz.

Priatelia a kamaráti, budúci rok – 21. a 22.9.2024 sa vidíme zrejme opäť na Salatíne.